Viem, prišiel si mi na pomoc,

viem, zlomil diabla strašnú moc,

ja viem, vzal si srdce do dlaní,

ja viem, prikryl bôľnymi ranami.

Viem, viem, že ma máš veľmi rád,

viem, len s Tebou chcem chodievať,

viem, do neba vedie cesta tá,

viem, kvetmi lásky je posiata.

Dana Zubčáková

Ďakujem, Pane môj, za vzácny dar,

že si si Ty aj mňa zamiloval,

že na kríž Golgoty pribil si môj hriech,

niet šťastia väčšieho, čo by prešla svet.

Odvtedy ma budí láska Tvoja

a v duši si nosím poklad pokoja,

v srdci mi vyrástol nebeský kvet,

niet šťastia väčšieho, čo by prešla svet.

Dana Zubčáková

Nepočítaj, koľko ti zobrali, ale koľko ti dal Kristus.

Za spasenie sa neplatí nič. Ale keď zaň prirodzene nedávaš všetko, ešte ho nemáš.

Pri troche šikovnosti sa dá zdôvodniť Bibliou čokoľvek. Ale cesta skutočného nasledovania je úzka.

Občas sa pýtame: “Chce Biblia, všetko, čo robíme?” Ale otázka: “Robíme všetko, čo Biblia chce?” – akosi uniká.

Stačí rozum rybára, aby človek plnil Božiu vôľu. Vycvičená hlava ju však dokáže obísť a ešte sa tváriť zbožne.

Požehnanie o ktoré sa nepodelíme, splodí kliatbu.

Napríklad obezita, keď nedarujeme…

Keď sa neradujeme s Bohom, budeme smútiť proti Nemu.

beznádej, bolesť na duši…

a človek ani netuší,

ako blízko je pomoc Božia.

Ako smutno je bez Ježiša,

hviezdy nesvietia,

kvety nevoňajú,

ukladáš k spánku ubolenú hlavu,

rád by si srdce vyplakal,

rád by si zhodil ťarchu hriechu,

odstrihol tú niť boľavú,

lež beda, útechy nikde,

hoc by si kúpil, za peniaze,

za pokoj draho zaplatil…

Hľadal si všade,

v každom kúte,

v diaľavách svetov neznámych,

vo víne, v moku ošiali…

Už nemáš kde ísť,

všetko poznáš,

nič na svete ťa nebaví.

Toto je život?

Bez radosti?

Čo chvíľu trvácnosti nemá?

Oklame, zvedie, rozjatrí?

A vtedy, celý ubolený,

zgniavený bičom sklamaní

prichádzaš pod kríž.

A Ježiš – z kríža usmieva sa,

podáva prebodnutú dlaň:

Poď ku Mne, budem ťa chrániť

a nikdy ťa nezanechám.

„Odpusť mi, Pane,

že som zblúdil,

odpusť mi viny premnohé,“

slzami kropíš Pánov kríž.

A v srdci nová radosť rastie

a s ňou i veľké večné šťastie:

„Ďakujem, že môžem s Tebou žiť.“

Dana Zubčáková

Len z času na čas sa zablyslo, keď niektorá z nich ukázala lesklý bok. Ich chrbty totiž nerozoznateľne splývali s dnom.

Tu som si spomenul na Spasiteľa, ktorého zobrazujú ako rybku- ichtys. Hoci je v našom živote neustále, pozorujeme len riedke záblesky dotykov, zázrakov, či povzbudenia. Aj to len vtedy, keď neprehliadneme stopu na hladine času – Bibliu.

Verím, že máš
   a mám
     priznať Ti     moc Tvojho mena,
verím, že každý raz
pred Tebou
padne na kolená.

Verím, že si živý!
   A my živí
      i mŕtvi sme jedine Tvoji,
verím, že Boh môj Pán
s Tebou
ma nič a nikto v nebi nerozpojí.

Zabudli na to dôležité,
čo vravel, že predsa príde!
Ostali sme, no nie sme sami,
Jeho Duch je tu stále s nami.

Prestali veriť, dúfať, túžiť ….
tak chceme si tu chvíľu užiť,
bez Neho hráme, sníme, čakáme….
bez Neho žiadnu nádej nemáme…..

Mám sen
o nebi,
kde je radosť
a Boh ju tvorí.
O spoločnosti,
kde sa prijíma,
veď Boh prijal nás.
O rodinách,
kde sú vždy medové týždne
pretože Boh sa o ne stará.
O ľuďoch,
kde sa komunikuje
lebo Boh je dôležitý

mám sen o nebi….
mám sen o nebi
na zemi….

(P.S. Pribudli aj ďalšie dve básne tejto autorky – kliknite hore na Poézia.)

Snáď ste si všimli, že pribudli ďalšie elektronické pohľadnice a evanjelizačné letáčiky. Ja som do nich príliš veľa kreativity nedal – texty sú od Danky Zubčákovej a fotografie sú tiež prevzaté… Na mňa ostalo pár hodín grafického a programátorského remesla…

 Najdôležitejšie je však, aby Boh dával vzrast, kde jeden seje a druhý polieva…