Vedel som, že rybičky tam proste musia byť. Hladina sa totiž z času na čas sčerila a kruhy na nej boli jasnou stopou. Nevidel som však nič, hoci potok bol plytký a voda čistá.

Len z času na čas sa zablyslo, keď niektorá z nich ukázala lesklý bok. Ich chrbty totiž nerozoznateľne splývali s dnom.

Tu som si spomenul na Spasiteľa, ktorého zobrazujú ako rybku- ichtys. Hoci je v našom živote neustále, pozorujeme len riedke záblesky dotykov, zázrakov, či povzbudenia. Aj to len vtedy, keď neprehliadneme stopu na hladine času – Bibliu.