Ostali sme tu osamelí,
smrkáme, aké by sme to chceli.
a že to nejde raz dva len tak.
Nadšenie uletí v diaľ ako vták.

Zabudli na to dôležité,
čo vravel, že predsa príde!
Ostali sme, no nie sme sami,
Jeho Duch je tu stále s nami.

Prestali veriť, dúfať, túžiť ….
tak chceme si tu chvíľu užiť,
bez Neho hráme, sníme, čakáme….
bez Neho žiadnu nádej nemáme…..